Pri príchode vás pozdraví usmiata tvár pracovníčky evidencie darcov krvi. Ponúkne vám stoličku a poprosí vás o vyplnenie Dotazníka pre darcov. V prípade, že nerozumiete otázke, veľmi ochotne vám vysvetlí na čo sa v otázke pýtajú. Po evidencii si vás preberie sestrička, ktorá vám zoberie vzorku krvi na úvodné testy, aby zistili, či je možné, aby ste v daný deň mohli darovať krv. Informuje vás, že tú „lepšiu“ žilu (tú ktorú používate na klasické odberi a je trénovaná) si máte nechať na samotné darovanie. J Odprevadí vás k stoličke, ponúkne letný čaj na osvieženie. O chvíľu si vás pozve pani doktorka, ktorá vám odmeria tlak, opýta sa na zdravie a preberie vaše odpovede v Dotazníku. Krátko vás informuje o aktuálnom stave vašej krvi, ktorá prešla „rýchlotestom“ a povie, či môžete alebo nemôžete dnes darovať krv. Z dverí vás vyprevadí slovom „ďakujeme“. Tu si vás preberie sestrička v miestnosti, ktorá je určená na odberi. Miestnosť s 5 polohovateľnými lôžkami a ostatným potrebným lekárskym zariadením. Pri vstupe si umyjete ruku, ktorá chcete, aby bola pichnutá. Vyberiete si lôžko, sestrička vám ochotne nastaví polohu, ktorá vám vyhovuje a popri všetkých úkonoch, ktoré predchádzajú zavedením kanily do žily, sa s vami nenútene rozpráva. Vpichnutie je cítiť, no o bolesti sa nedá hovoriť. Do dlane dostanete penovú, či gumová kvapku krvi na stláčanie, aby krv tiekla. Sestrička si sadne k vám, pozoruje vás a zaujíma sa ako sa cítite a čo môže urobiť, aby vám bolo fajn. Pristaví sa ďalšia sestrička, prisadne si a rozprávame sa o všetkom, akoby som sa stretla s bývalými spolužiačkami, ktoré som 2 roky nevidela. Necelých 15 minút a sestrička berie môj „materiál“, vyťahuje kanilu zo žily a ďakuje.
Druhá sestrička sa opýta, či sa vám nemotá hlava a v bezprostrednej blízkosti si vás odvedie na pohodlnú sedačku. Posadíte sa, ponúkne vám kávu, kapučíno, čokoládu či inú tekutinu, prinesie bagetu a kexík. Chcem si ísť po knihu do kabelky, ktorú som si uschovala do skrinky pri evidencii, ale sestrička mi vezme kľúčik a prinesie kabelku. Sadne si za stôl a pozoruje ma, sem tam sa opýta, či sa necítim slabá, či malátna. Popri čítaní knihy chrúmem sucháre a pijem na striedačku čaj a kapučíno s čokoládou. Evidujem, ako mi prázdny pohárik vymieňa za plný, pýta sa, či nechcem minerálku.
„Ako sa cítite kočka?“ Pýta sa sestrička veselým hlasom, prichádzajúc ku mne a nosiac mi vitamíny pre darcov, gastro lístok, potvrdenie do práce a preukaz darcu. Je mi fajn. Teplo, ticho, tekutiny a príjemná atmosféra. Na sedačke som sedela a čítala hodinu a pol po darovaní krvi. Neviem koľko je optimálny čas, vstať a pobrať sa preč, ale ja som sa tam cítila neskutočne dobre.
Môj odchod bol sprevádzaný pozdravmi sestier transfúzneho centra a ďakovaním. Nie, JA ĎAKUJEM !
Sem sa určite ešte vrátim..
