Zimný prechod rajom Slovenským (2.časť)

Autor: Anna Borakova Benadikova | 22.1.2012 o 19:32 | (upravené 22.1.2012 o 20:26) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  966x

Rýchlo sme dobehli malú skupinku troch turistov, ktorí vyrazili z Čingova ešte pred nami a všetci spolu, po krátkej pauze a občerstvení pri informačnom hríbiku na rázcestí Sokolej doliny (záver), kde nás už čakal sam pán predseda klubu vysokohorských turistov Vojto, sme ako husičky  za sebou nasledovali šlapaje, ktoré nás zaviedli k vstupu do Medvedej jaskyne. Tu nás už čakal jaskyniar s manželkou, ktorá nás ponúkla pri odchode domácimi medovníkmi. Skúsený odborník nám porozprával základné informácie o jaskyni, ktorá nie je voľne prístupná verejnosti a upozornil nás na úplne disciplinované správanie sa a riadenie sa jasnými pravidlami pohybu po jaskyni.

Videla som niekoľko krát Demänovskú jaskyňu aj Dobšinskú jaskyňu, ale takúto krásu, ktorá je ukrývaná v Medvedej jaskyni bez známok (alebo len s minimálnymi známkami) ľudského zásahu som nevidela. Bolo nám dovolené obmedzene sa pohybovať po miestnostiach vyzdobených úžasnými prírodnými úkazmi, ktoré do svojich krás rástli niekoľko desiatok až stoviek rokov, pričom do tej vraj najkrajšej miestnosti (úplne bielej) nie je možné vstúpiť, pretože sa do nej vchádza niekoľko metrov plazením po snehobielej podlahe, ktorú by takéto ošuchovanie úplne zničilo. Na to aby som si dokázala vybaviť obraz takejto miestnosti mám slabú predstavivosť a nedostatočné informácie o výtvoroch prírody. Jaskyňa bola osvetlovaná našimi čelovkami a zábleskami fotoaparátov, každý jeden si chcel zvečniť obraz, ktorý nevie či vôbec ešte bude môcť opäť vidieť. Čas po výstupe z jaskyne padol vhod na doplnenie energie, oddych, porozprávanie a užívanie si chvíľky odtrhnutej od reality.

Čakala nás cesta späť. Čiže výstup na kopček od jaskyne a šlapanie chodníkmi smer Bykárka – Pod Bykárkou – Tomášovská Belá – Ústie Tomášovskej Belej – Čingov. V starom porekadle: „Aj stará krava dolu kopcom pobehne“ sa určite skrýva kus pravdy, pretože na spiatočnej ceste sa nám nohy rýchlejšie prekladali a usmiate tváre boli čoraz zhovorčivejšie a veselšie. Tradične pri informačnom hríbiku na rázcestí sme sa všetci počkali, doplnili tekutiny, pojdeli klobásku, dojedli tyčinku či zapálili cigaretku, každý podľa vlastnej potreby. Pri starom vodnom stavadle sme sa zamysleli nad ťažkou prácou zvážania dreva do dediny po vodnom toku, cestou natrafili na starý hrob bývalého robotníka mlyna, ktorý bol sa akoby stal symbolom súžitia človeka s prírodou a prácou.

Čím bližšie sme boli k nášmu štartovaciemu bodu, tým rýchlejšie sme sa hýbali. Niektorí sa tešili na studené pivo a niektorí na možnosť teplej sprchy bez dlhého čakania a možnosti, že nebude za dverami čakať ďalších pár turistov, s rovnakou potrebou. Flash man Roman ohrozujúc svoje zdravie však vypálil rybník všetkým, pretože nielen že bol na chate ako prvý s jasným výhradným právom prvej sprchy, ale zároveň zakúril v krbe a zabezpečil tak teplučko už pri vstupe do chaty, za čo mu patrí veľká vďaka.  

Po vyparení vymrznutej červeni z líc, po aklimatizovaní  a absolvovaní krátkeho zhrnutia dňa od Viťa, či oboznámení od Mareka o jeho dobrom pocite z vychovávania dievčat počas túry, sme sa sa všetci hladní vybrali do blízkej reštaurácie, na niečo dobré pod zub. Klasická cesnaková či fazuľová polievka splnili svoj účel ohriatia tela z vnútra a pripravili žalúdok na ďalší chod. Hrkotali príbory a taniere, dopĺňali sa potrebné tekutiny a nečudujúc krátko po jedle sa jednotlivé páry a skupinky začali vytrácať smer chata. Nie je sa čo čudovať, pretože po jedno dennom kráčaní po snehu a možnosti ľahnutia do postele bez nejakého veľkého obmedzenia je veľmi lákavé. Na nedeľu bol určený plán a to zdolanie Prielomu Hornádu. Bolo teda priam žiaduce nabrať stratené sily a venovať čas oddychu.

Nedeľné ráno bolo ťažšie. Ťažšie sa vstávalo, plnilo plánovaný čas odjazdu vozidiel do Hrabušíc, čo posunulo rovnako plánovaný štart odchodu na túru. Štyria jednotlivci sa rozhodli vynechať plánovaný prechod Prielomu Hornádu a polovica z nich sa vychystala na cestu domov za pracovnými povinnosťami. Určite však je možné skonštatovať, že sobotná turistika a partia ľudí, ktorá sa v Čingove stretla s rôznou vekovou kategóriou zanechala vo mne skvelý pocit a chtíč, absolvovať s nimi ďalší turistický zážitok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?