reklama

Ako som prežila výcvik prežitia - II. časť

Sobota - výcvik prežitia - deň druhý Takže budíček o 6.00 hod. ktorý večer vopred určil Paťo, aj s určením Líšok, ktoré mali založiť oheň a začiatok našho ďalšieho zamestnania. O 7.00 hod. sme všetci pobalení museli sedieť pri ohni a popri Mišovej prednáške o rastlinnej a živočíšnej strave, si pripravovať raňajky (mätový čaj z čerstvej mäťy, žihľavový čaj z čerstvej žihľavy a z toho čo si kto nechal z večere, plus kusok zrna pre chlapcov). Následne nás Paťo poinformoval o hygiene v lese, o možnostiach získania pitnej vody, ako aj jej možnej úprave. Teoretické poznatky a ukážky, ktoré nám Paťo predviedol sme si sami vyskúšali a upravenú vodu (cez trávu, ktorá zbavila vodu od hrubých nečistôt a cez šatku, na ktorej bolo nasekané (nie natrúsené) drevené uhlie), ktorú sme neskôr mali použiť na uvarenie čaju. Paťo nás opustil, zašiel domov na teplú sprchu a chutný vyprážaný syr s hranolkami a krátke zdriemnutie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Jedna z Michalových skvelých prednášok. Táto bola o rastlinnej strave a liečivých bylinách.
Jedna z Michalových skvelých prednášok. Táto bola o rastlinnej strave a liečivých bylinách. 

Nás, po výdatných raňajkách Mišo zobral na lúčku pod les, kde sme absolvovali veľmi poučné a na skvelej úrovni odprednášané informácie o liečivých bylinkách, ktorých bolo vybratých pre potreby na prežitie práve 12 z celej škály prírody. Prešiel zásadami zberu liečivých rastlín, oboznámil nás s jednotliými druhmi, názorne nám ich na lúke našiel, ukázal a prikázal ochutnať, ako aj nás informoval o aplikačných formách liečivých rastlín. Musím povedať, že všetky prednášky, ako aj praktické časti Miša, pána MVDr. Michala Ondovčíka boli nesmierne poučné a zaujímavé. Jednoducho sa mi nedalo ho nepočúvať a jeho zanietenosť bola neskutočná. Nasávala som jeho slová ako suchá špongia vodu. Po teoretickej časti sme každý nazbierali určené bylinky a podľa inštrukcií sme pripravili čaj, zápar a kašu z liečivých rastlín pripravenú v gáze. Okolo obeda prišiel Paťo, určili sme svetové strany, čas, zorientovali sa na mape a určili miesto, na ktorom sme sa práve nachádzali. Definoval nám miesto určenia, ktorým bol kameňolom, kde sme sa opäť mali dostať na základe mapky, ktorú sme si prekreslili na papier a po 10-15 minútovom intervale sme sa každý sám vybrali podľla mapky na pochod. Na jednom styčnom bode, ktorým bol most, nás čakal Mišo, u ktorého sa každý zahlásil a pokračoval v trase. Musím spomenúť, že na každom realizovanom pochode sme sa každú hodinu museli vysielačkou ohlásiť inštruktorom a uviesť orientačné miesto, na ktorom sme sa práve nachádzali. Cestou lesom som obzerala niečo, čo by som mohla zbaliť do vaku a na večeru zjesť, ale nič som nenašla. Prechádzajúc okolo obývanej časti obce som pozbierala pár jabĺk a ušla pred hladno vyzerajúcom psovi obyvateľov miestnej obce tmavšej pleti. Kto z nás (pes alebo ja) bol viac hladný? Neviem. V kameňolome už boli moji spolubojovníci, ktorí vyrazili predomnou a v tieni sa skrývali pred páliacim slnkom. Určila som ešte dva krát svetové strany a čas podľa slnka, keďže som si potrebovala vyrovnať resty s Paťom a išla nazbierať žihľavu na čaj a ostružiny do ešusu. Medzi tým, ako sme čakali na poslednú Líšku 3, ktorá kúsok zablúdila, prišlo Líške 5 zle a zdravotníčka Majka mu poskytla ošetrenie, dostatok vody a Paťo mu dobil kúsok baterky sladkou tyčinkou, ktorú sme mu v tú chviľku kúsok závideli. Ale len tú tyčinku, ten pocit točenia hlavy veľmi nie. Verdikt bol jasný a síce, že Líška 5 nedostatočne dopĺňal tekutiny, čo bolo v takom počasí a náročnosti dosť nebezpečné. Už v plnom zložení a po krátkej pauze na oddych, Mišo s podporou zdravotníčky Majky začal s prednáškou Prvej pomoci. Následne sme si vyskúšali v praxi masáž srdca, stabilizovanú polohu raneného, nahmatanie tepu (pulzu) na krku a zafixovanie zlomeniny stehennej a ramennej kosti. Nasledovala Paťova prednáška a praktické učenie viazania niektorých uzlov, ako sú osmičkový, lodný, poistný a tiež bonusový, pre šikovných, ktorý ja som nestihla, keďže som sa zabávala s osmičkovým, ktorý som nevedela uviazať so zatvorenými očami. Potom prišli na rad pravidlá zlaňovania, ustrojenia na zlaňovanie a samotná praktická časť zlaňovania, na čo som sa ja nesmierne tešila. Nikdy som nezlaňovala, myslela som si, že výšky veľmi nemusím, ale toto ma naozaj chytilo. Bezpečne ustrojení s prilbami na hlavách sme sa štverali hore na skalu a dole skalou sme sa spúšťali na lane. Najprv jednoduchá skalka, potom náročnejšia a na koniec o niečo dlhšia skalka. Bolo to neskutočne fajnnnn. Zlaňovanie skončilo a na mieste, kde sme mali veci nás čakalo prekvapenie v podobe dvoch šúlkov kukurice, jednej cibule a jedného krumpla (rozumej zemiak) pre každého z nás. Mne ešte navyše venoval svoj šúlok kukurice Mišo aj Paťo a chalani dostali vrecko so zrnom. Pobalení a ustrojení, doplnení o zásobu vody sme už za mierného zotmenia vyrazili na pochod na čele s Paťom a na chvoste s Mišom. Na miernom kopci sme zastali, Paťo nám oznámil, že na tom mieste prenocujeme, určil Líšky 3 a 4, ktoré mali založiť oheň a zavelil, aby sme si našli miesta na vybudovanie prístreškov. Spomenul, že máme šťastie, že sme v časovom sklze, inak by nám zhabal spacáky a spali by sme iba na karimatke a celte. Opäť sme s ostatnými Líškami pobehovali po kopci a múdrejší o skúsenosť z predchádzajúcej noci, sme hľadali čo najvhodnejšie miesto na spanie. Ja som sa dohodla s Líškou 5, že dáme celty do kopy a urobíme si spoločný prístrešok, pod ktorým budeme spať vedľa seba. Po založení ohňa nám dal Paťo krátku prednášku o orientácii podľa hviezd, určení svetových strán a mohli sme variť večeru. Následne sa Paťo vytratil spať, čo neveštilo nič dobré. Už sme si boli istý, že túto noc nás nočný pochod neminie. Po večeri sme sa vytratili spať a s Líškou 5 sme usúdili, že ideálne bude spať v maskáčoch a relatívne pobalení, pretože v noci by sme v rýchlosti rýchleho presunu na iné miesto určenia mohli niečo zabudnúť. A aj napriek tomu som tam zabudla šatku. Zaspali sme a o 1.15 to prišlo. Začuli sme Paťov milý hlások, ktorý sa k nám prihováral: "Dobré ránko, o 10 minút vás chcem vidieť ustrojených a pobalených pri ohni". Takže nasledovali minúty potu, kedy sme sa museli bleskovo pobaliť a nastúpiť pripravení splniť, čokoľvek na nás Paťo s Michalom vymysleli. Michal už s nami nebol, ten bol niekde na ceste na miesto určenia, na ktoré sme sa mali dostať aj my. Dostali sme pre tento prípad originál mapy (ktoré sme nemuseli prekreslovať), Paťo nás určil do dvojíc a po 10minútovom intervale nás púšťal do čiernej noci. S Líškou 5 sme tvorili prvú dvojicu, ktorá sa vybrala na pochod. Keďže som bola v skupine jediným dievčaťom bolo pochopiteľné, že takticky ma Paťo dal do kopy s pomerne vytrenovanym chlapom, ktory ma v prípade potreby potiahne. A zároveň nás poslal prvých, keďže zrejme očakával, že nás osatné Líšky dobehnú. Po lese sme išli obaja svižne, no ako sme sa dostávali do strmšieho terénu, musela som po 50 krokoch robiť prestávky na krátke lapanie po dychu, zatiaľ čo môj partner skákal po nebezpečnom teréne ako mladá laň. Taká nočná "prechádzka" dala človeku celkom dobre zabrať, hlavne keď pred seba videl tak na pár metrov a netušil, ako dlho a v akom náročnom teréne ešte pôjde, aby si vedel rozložiť sily. Zazreli sme za sebou svetlo bateriek Líšky 2 a 6 a malil sme pocit, že nás čo chvíľa dobehnú. Avšak strmý kopec ich zmoril viac ako nás a tak sme sa k Mišovi, ktorého nebolo vidieť, ale bolo vidieť založený oheň na ceste, dostali ako prví s výborným celkovým časom a dorazili sme o 3:30 hod.. Mišo si išiel ľahnúť, my sme si urobili prístrešky, prezliekli sa do suchého prádla, sušili to mokré pri ohni a očakávali ďalšiu dvojicu. Sušila som si mokré prádlo a prvý krát som zažila, ako je možné sa spotiť tak, že mi z vlasov v cope tečie pot, ako aj zo šiltu šiltovky, ktorú som mala na hlave. Bola som premočená do nitky. Druhá dvojica dorazila, Líška 2 a 6, následne Líšky 1 a 3 spolu s Paťom, ktorý išiel ako posledný, aby pozbieral možné zblúdilé duše. Asi o 4:30 v nedeľu ráno sme si všetci zaľahli do spacákov a unavení sme zaspali. Pričom Paťo asi vo chvíľke slabosti zahlásil, že máme spať pokiaľ nás ráno nezobudí. Ráno o 6.00 hod. mali Líška 2 a Líška Líška 1 založiť oheň. A tých pár hodín do budíčka bolo lesom počúť tlmené pílenie. To bol Paťo, buď plašil diviaky, alebo si chystal drevo na dom. :-) Bola nedeľa, začal sa tretí, záverečný deň výcviku prežitia.... pokračovanie nabudúce.. už čoskoro :-)

Anna Borakova Benadikova

Anna Borakova Benadikova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..večný študent, knihomoľ, aktivista, kvetinár,s túžbou po poznaní,s tvrdym pancierom... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu